Od roku 1996 je sídlom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí deväť okresov: Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov. Z hľadiska geomorfologického členenia územia Slovenska sa nachádza v Západných Karpatách, cez mesto preteká najdlhšia slovenská rieka Váh. Nálezy svedčia o osídlení lokality už v staršej dobe kamennej, rímsky nápis na hradnej skale z roku 179 nášho letopočtu dokazuje prítomnosť rímskych legionárov na území Slovenska, v čase Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu, v roku 1241 mesto spustošili Tatári, v roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva Petra Čáka, syn Matúš Čák – pán Váhu a Tatier, v roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta, r. 1412 kráľ Žigmund povýšil mesto na slobodné kráľovské mesto, mesto odolalo nájazdu Tukov, nevyhli sa mu ani kurucké vojny ani mor, r. 1790 hrad vyhorel, v druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou, počas trvania prvej Česko-slovenskej republiky sa v meste rozrástol odevný a potravinársky priemysel. Matúš Čák Trenčiansky sa koncom 13. storočia stal takmer neobmedzeným vládcom územia dnešného Slovenska, vlastnil asi 30 hradov, na Trenčianskom hrade mal stredisko svojho panstva, Samuel Štúr (otec Ľudovíta Štúra) bol učiteľom v evanjelickej cirkevnej škole, na evanjelickom cintoríne je pochovaná jeho manželka Anna, rod. Michalcová, syn Karol – evanjelický farár, literát a pedagóg sa v Trenčíne narodil, syn Janko – publicista je v Trenčíne pochovaný, František Palacký – historik – študoval v rokoch 1809 – 1812, Ján Halaša – lekárnik, fotograf, priekopník slovenskej turistiky, autor turistických speievodcov, Vojtech Zamarovský – spisovateľ.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Trenčiansky hrad – najstaršia časť hradu – Matúšova veža z 11. storočia, gotické paláce, Studňa lásky – legenda o Omarovi a Fatime, rímsky nápis na hradnej skale možno vidieť z Hotela Tatra, rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie (pod hradom) s pohrebnými kaplnkami Ilešháziovcov, na nádvorí vzácny gotický karner, kryté farské schody – prístupová cesta k hradu, dom mestského kata (je v rekonštrukcii), na Mierovom námestí – mestské opevnenie so zachovanou Dolnou bránou (mestská brána), stĺp svätej Trojice z roku 1712, piaristický kostol sv. Františka Xaverského s kláštorom, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, župný dom (dnešné Trenčianske Múzeum), židovská synagóga na Štúrovom námestí. Pútnické miesto Skalka (zrúcaniny kláštora s kostolíkom, kaplnka, jaskyňa), Inovec – najvyšší vrch Považského Inovca, Strážovské vrchy (Baske, Baba, Ostrý vrch), Biele Karpaty, hrady Beckov, Čachtice a Tematín, kúpele Trenčianske Teplice.